Syráreň

14.10.2014 14:55

Kto chce vyrábať syr, má to jednoduché. Internet poskytuje základné informácie a podľa jednoduchého návodu si hravo syr urobíte. Kto nedôveruje neovereným informáciam, má možnosť poradiť sa s nejakým farmárom, kto chce viac, nájde si kurz výroby syrov. Aj my sme tak začínali. Dnes poviem – vyrobiť syr, je tak jednoduché ako uvariť zemiaky. Samozrejme, že aj zemiaky sa dajú rozvariť, ale pokaziť sa dá aj syr. Ako zemiaky. Ale nie o tom chcem písať.

Keď sa naučíte robiť syr, urobíte prvý krok. Druhý krok je, že si kúpite viacej kôz, že začnete dojiť viacej mlieka a že začnete vyrábať viacej syra. Nasleduje smerovanie k dokonalosti, prvý syr zjete, druhý zjedia vaši priatelia, tretí syr si niekto kúpi a začnete predávať. Lavína sa spustila a už rozmýšľate ako ďalej. A prídete na to, že si idete zariadiť syráreň a že potrebujete spracovať asi  100 litrov mlieka denne a už je toho nadhlavu.

Keď som sa dostal do tohto stavu, začal som hľadať informácie, ale informácií sa mi nedostávalo. Na môj dopyt sa mi ozvalo zopár firiem, ale ceny boli vysoké a ponuka obsahovala veľa vecí, ktoré som na začiatku nepotreboval a tak ani nechcel platiť. Dnes som múdry, lebo som sa dopracoval k takej podobe syrárne, ktorá mi dovolovala spracovať sto litrov a postupne šetrila môj čas a teda aj peniaze.

Čo potrebuje syrár k výrobe syra pre komerčné využitie? Papiere. Tie vydá príslušná veterinárna správa. To je základ. My sme mali to šťastie, že sme natrafili na veterinárky, ktoré sa nám snažili pomôcť, ktoré sa nám snažili nakŕmiť úradného šimla, tak, aby bol spokojný a ešte nám zostalo ešte dosť sena pre kozičky. 

Okrem toho potrebujete syráreň. Zase to záleží, aké majú požiadavky veterinári. Ja teraz píšem o vybavení. Lebo toho skutočne potrebujete málo.

kotol

Kotol. Syr sa dá urobiť aj v hrnci. Aj dvadsať litrov sa dá spracovať v dvoch hrncoch a tak ďalej. Ale kotol, to už je o čase. Keď do kotla nalejete mlieko, sýreninu môžete vyberať o dve hodiny. A to je dosť dôležité, lebo sa potom môžete venovať iným potrebným veciam.

stol

Stôl odkvapávací. Dôležité pri odtekaní srvátky z formičiek. Na vešiačiky sa vešajú ošatky so sýreninou pri výrobe bryndze a mäkkého syra.

Baliaci stôl. Akýkoľvek stôl, kde si rozložíte váhu, sáčky,štítky, kalkulačku a ešte vám na ňom zostane priestor na tácku so syrmi.

vaku

Vákuovačku. Vákuovačku sme kupovali až na koniec, keď už sa balenie nedalo zvládnuť fyzicky a hlavne sme potrebovali nejaký kvalitný a zodpovedajúci obal na syr, jeho prenášanie, estetický dojem a predĺženie trvanlivosti.

bandasky

Bandasky na srvátku, na mlieko.

lisovanie

Doma vyrobený lis.

Nádoby na solenie syra určeného na uloženie

Nádoby na uloženie bryndze, mäkkého syra

Harfa,sitká, naberačky, atď.



Ovečky

27.09.2014 16:04

Predávame aj ovečky. Je to plemeno "Pôvodná valaška" a je to veľmi nenáročné, odolné plemeno vhodné na celoročný pasienkový chov.

ovce

ovce

ovce

ovecky


Predávame kozy

22.09.2014 15:50

Predávame kozy. Kozy ktoré sme tento rok dojili. Majú od troch do piatich rokov a sú celkom vyselektované. Dávali priemerne dva litre mlieka celú sezónu, čiže začínali s pol litrom na jar, na vrchole sezóny aj cez tri litre denne a teraz už len dva litre. Sú zvyknuté na dojenie strojom, aj na ručné dojenie, nerozmazlené, lebo žili v stáde, zvyknuté na pašu aj na seno. Tieto kozy predávame po 90eur za kus a pretože sú už dva týždne s capom, pomaly ich začneme zasúšať. 

mliekodajky

Okrem toho predávame aj kozy z minulého roku. Sú pripustené kvalitným alpínskym capom a rodiť začnú v polovici januára buúceho roku. Je tam predpoklad, že to budú dobré dojky.Cena je 70 eur.

prirodzene povabne
Predávam aj tohtoročné kozľatá, ktoré si ešte musia počkať rok na pripustenie. Predávame ich za 50eur, ale pri väčšom odbere pôjdem s cenou dole.

fotogenicke

kozy a zase kozy

kozy

labuzo


Nedeľa na farme

20.06.2014 13:26

Pripadám si ako táraj. Najprv sa teším, že mám jednu akciu za sebou a o mesiac už robím ďalšiu a o tri týždne idem robiť ďalšiu. Možno je to ako sa naučiť piť. Ten prvý sa treba prekonať, druhý už ide ľahšie a potom sa to tam vezie. No uvidíme, či z toho nebude riadna kocovina.

Prvá akcia na Otváranie farmy bola podobná ako minulý rok. Po roku sme sa stretli s niektorými priateľmi a priaznivcami a hoci sa priznám, že všetkých nepoznám po mene, usmievali sa na mňa milo a bolo to veľmi príjemné. Dobil som si baterky a myslel som si, tak o rok priatelia.

Do druhej akcie sme boli, tak trochu postrčení, našimi novými kamarátmi sokoliarmi Peregrinus a hoci to bolo tiež viac menej založené na klasickej farmárskej stretávke, už sme tam mali program s dravcami, mali sme koníka na vozenie detí a deti mali aj priestor na kreslenie pod vedením profesionála. Bolo to bohatšie a myslím, že ľudia si poobedie užili aj napriek teplu.

29 júna ideme robiť väčšiu akciu do tretice. Tentokrát s kamarátom Martinom R., ktorý robí do folklóru, hrá a spieva podľa potreby a pohybuje sa v tejto oblasti. Najprv to mal byť program orientovaný  na ľudové zvyky a preto aj termín Petra Pavla. Ale postupne do toho vbehol aj slnovrat a hľadanie pokladov na Svätého Jána. Kvôli deťom. Prakticky deväťdesiat percent návštevníkov našich akcií, sú rodičia s deťmi. Rodičia, ktorí chcú ukázať deťom ovečky, kozičky, koníkov atď. 

Chápem to. Kto žije v meste, dnes už aj na dedine v okolí, vidí občas mačku a psa. Potom už len vtákov na oblohe. Zvieratá sú pre detský vývoj asi dosť dôležité, asi sa k tomu vyjadrili už stovky psychológov, stále si spomínam na svoje prázdniny na Orave, kde ráno voňal hnoj a na rieke plávali husi.

Iste k absolútnej romantike Oravy nám chýba hore ešte voda, ale pred tromi rokmi tam boli len stĺpiky a drôty, šípky a smetisko. Vlastne pred štyrmi. Ono sa to stále posúva. V čase, ale k lepšiemu. Dúfam, že aj o týždeň to bude lepšie.

Apropo. Akcie budem asi robiť v nedeľu. V sobotu ich je veľa aj v okolí a v nedeľu je málo zábavy pre deti. Navyše u nás ešte nezaviedli voľné soboty stále žijeme v dobách pred kolektivizáciou, takže v sobotu pracujeme.



kozie mlieko

02.06.2014 19:20

Bohužiaľ stratili sme možnosť prispievať na našu stránku www.humlovdvor.ska tak prenášam tento dôležitý článok aj sem. Predpokladám, že ho časom budem doplňovať.

Chovať kozu bol výmysel mojej ženy. Hneď ako sme sa nasťahovali do Vištuku prejavila záujem o kozu, prípadne kozy na mlieko. Samozrejme, že som jej vyhovel, pretože láska a jej argumenty o zdraví detí, mi neumožnili odmietnuť. Sám som proti kozám nič nemal, ale predsa len som uprednostňoval mlieko kravské. Na Orave mali všetci kravy a pôvab takýchto kôz som nevedel oceniť. Ale dobre, kúpili sme kozu a s ňou aj príbehy o liečivých účinkoch mlieka.

65% mlieka, ktoré sa na svete vyprodukuje, je mlieko kozie.

Sú národy, ktoré mlieko nepoužívajú, alebo minimálne, alebo až po zglobalizovaní svojich krajín. V každom prípade si vystačia len s mliekom materským a mlieko apriori nemali vo svojom jedálničku. Ale to je iná kapitola. Hovorme o mlieku a o mlieku kozom predovšetkým. Prečo áno? Lebo. Lebo jeho účinky sú preukázateľné a jeho škodlivosť zanedbateľná.

Kozie mlieko vyliečilo rakovinu. Každý o tom vie, ale spoliehať sa na zázrak je asi scestné. Vhodnejšie je piť mlieko skôr, ako nad človekom lekári zlomia palicu. Neverím na zázračné mlieko, ale príbehy neklamú, ale potvrdzujú.

Prečo práve kozie mlieko? Asi je tam viacej faktorov. Začneme najprv krmivom. Koza dokáže svoju stravu premietnuť do mlieka dokonalejšie ako iné zvieratá. Čo spasie, to vydojí. Znamená to, že pitím kozieho mlieka vypijete aj rastliny, ktoré spásla. Na jednej strane je to dobré, ak má koza veľký rozsah kvalitných rastlín k dispozícii, na strane druhej to môže znamenať aj to, že mlieko si preberie aj vôňu a chuť rastlín. Jej mlieko môže byť horké či voňavé alebo neutrálne. Na základe vlastných skúseností viem, že typický kozí zápach nie je spôsobený len zlou hygienou, ale aj stereotypnou stravou. Koza premieta do mlieka nielen zdravé látky, ale môže aj tie jedovaté. Chémia sa môže z rastlín dostať do mlieka rovnakou cestou ako živiny. Preto je nutné venovať sa predovšetkým kozej strave.
Koza spása medze, nálety, porasty prerastené burinou a bodliakmi. Samozrejme nie je to kosačka, ktorá systematicky zostrihne lúku na golfový trávnik. Dokáže pobehať dvadsať hektárov za pätnásť minút. Popasie sa, prebehne sto metrov, znovu sa popasie a tak stále dokola. Preto je vhodný elektrický ohradník, aby ju usmernil a zmravnil. Zámerom chovateľa je najčastejšie zvyšovať dojivosť pri zachovaní dobrej kondície a dobrého zdravotného stavu tohto drobného prežúvavca.

„Koza so živou hmotnosťou napríklad 45 kilogramov pri dennej produkcii 3 litrov mlieka so 4-percentnou tukovosťou potrebuje denne 2,7 kg sušiny, 0,315 kg stráviteľných bielkovín, 1,65 g škrobových hodnôt, 10 g vápnika, 6 g fosforu a 8 g soli.“

1. Je menej alergénne. Najväčším alergénom u detí do troch rokov je kravské mlieko.Nežiaduce prejavy sú žalúdočné problémy, hnačky, kožné vyrážky. Alergiu väčšinou spúšťa Alfa s1 kazeín, ktorý je vo vysokých hladinách v kravskom mlieku, zatiaľ čo v kozom je ho o 89% menej. V USA bolo zistené, že takmer 93%detí alergických na kravské mlieko, by mohlo pokojne piť mlieko kozie. (Toto súinformácie dostupné na internete, ich pravdivosť je taká internetová.) Z osobných skúseností ale môžem potvrdiť, že kozie mlieko ma nepreháňa tak ako kravské.

2. Je prirodzene homogenizované. Podojené kravské mlieko sa vám za 12 hodín rozdelí na smotanu a odstredené mlieko. Kozie nie. A pretože má menšie tukové guľôčky ako kravské mlieko je ľahšie vstrebateľné. Nemusí sa homogenizovať, tráviaci proces je rýchlejší a účinnejší.

3. Kto má problém s trávením kravského mlieka, nemusí mať problém s trávením mlieka kozieho. Jednak je to práve tou prirodzenou homogenizáciou a na druhej strane nižší obsah laktózy (o 10%) v kozom mlieku nevyvoláva alergické reakcie u ľudí, ktorí trpia nedostatkom enzýmu laktázy, čiže u ľudí, ktorí majú problém strávením laktózy.

4.Nechcel by som tu zachádzať do vypočítavanie o koľko percent má kozie mlieko viacej vitamínu B6, A a niacínu, prípadne o koľko viac draslíka vypijete v kozom mlieku. Informácie od ľudí, ktorým mlieko prospelo podporím časom nejakými príbehmi. Snáď len interpretujem otázku mojej najstaršej dcéry, ktorá sa v druhej triede pýtala: „Prečo nie som nikdy chorá? Všetci už boli doma aspoň týždeň, len ja musím chodiť stále do školy.“ Možno to bolo aj zásluhou konzumácie kozieho mlieka.

Kravské mlieko je určené pre teľa, ktoré sa narodí s váhou 50kg. Koza sa narodí s váhou 3kg. Kravské mlieko má naštartovať organizmus, ktorý bude mať váhu od 600kg aviac. Kozie mlieko má pomôcť organizmu, ktorý bude mať 50kg. Čo myslíte, ktoré mlieko je podľa týchto vlastností vhodné pre človeka? 

Toto je len pár argumentov, prečo práve kozie mlieko. Samozrejme odporcovia argumentujú práve jeho chuťou. Ale je to len v hlave, človek si môže veľmi ľahko zvyknúť, hlavne ak si nájde dôvody, prečo má kozie mlieko piť. 



Znovu akcia

28.05.2014 19:37

Už pár dní mám rozpísaný článok o tom, že som dostal od priateľov prvé včely, prvý úľ a úžasný pocit, že poskytujem domov a pastvu tisícom včiel. Článok mám síce rozpísaný, ale kým ho sem dám, už nebude príliš aktuálny. A to všetko z dôvodu, že nemám čas ho dopísať, ale musím sem napísať aktualitu, že budeme mať opäť akciu. Hore na kopci samozrejme. 
Ofrflal som predošlú akciu a znovu začínam robiť novú, proste ma ukecali, trochu ma ukecali a trochu som chcel, lebo takto sme si to na začiatku predstavovali.

Medard na statku

V nedeľu 8. júna 2014

Hore na kopci nad Vištukom

odpocinok

S programom nejdem predbiehať, ale asi znovu uvarím guláš, tentokrát viac kotlíkový a z bravčového mäsa, predávať budeme syry a bude otvorený aj náš malý bufet a pravdepodobne na sto percent prídu vystupovať 

sokoliari so svojimi dravcami 

a ostatné atrakcie budem asi dopĺňať priebežne, ako sa mi podarí to naprogramovať.
Takže pre istotu zopakujem 8. júna 2014 o 14.00 na farme Humlov dvor na ceste medzi Šenkvicami a Vištukom sa stretneme.



Otvorenie farmy

11.05.2014 19:41

V piatok večer som si hovoril: - Keby tak bola nedeľa ráno. Som nespoločenský typ. Keď už som niekde s ľuďmi, väčšinou nesedím v kúte, ale veľké akcie nevyhľadávam. Nie som ten veľký žoviálny zabávač spoločnosti, ani lev salónov, ani zásobáreň vtipov a pesničiek. Dokážem celý deň mlčať a určite by som to dokázal aj dlhšie, keby neboli mobily a stále ma niekto nenútil poskytovať mu informácie o momentálnom stave svojho duševného zdravia. 

Keď som v piatok večer túžil po nedeľnom ráne, bolo to práve preto, že nie som spoločenský typ a čakala ma akcia na farme. Akcia na farme je samozrejme vlastný výmysel a nikto nás do toho nenútil, naopak tešíme sa, keď príde veľa ľudí, ale moja túžba po dokonalosti vidí okolo seba tak veľa nedostatkov, že som potom z toho konšternovaný a mám z takej akcie strach. V prvom rade počasie. Základom je dobré počasie, čo nedokážete ovplyvniť ani výberom termínu, lebo čas na stretnutie sa vyberá v predstihu a počasie v máji je ešte také aprílové, nikdy neviete či to slnko bude svietiť celý deň, alebo si to na obed rozmyslí a zatiahne sa za mraky. 

Teraz to chvalabohu vyšlo.

Druhá vec je, že netušíte, koľko príde ľudí. Bude dosť gulášu, chleba, kofoly? To sú otázky, lebo čo s tým potom. Psy sa obžerú gulášom, chleba sa usuší pre kozy, ale kofola je problém, lebo keby deti zistili, že máme zásoby, drankali by kofolu každý deň a rodičia túžiaci po pokojných deťoch bojujú proti kofeínovým injekciám, už aj tak nadmieru aktívnych detí. 

Gulášu som dal variť dosť. Jednoduchý recept. Masť, cibuľa, červená paprika sladká, mäso, bobkový list, čierne korenia som zabudol doma, trochu cesnaku, aby to bolo trochu ostré, ale nebolo, majorán a zelená paprika nakrájaná na drobné pásiky, ktorá sa rozvarí a vytvorí trochu emulziu, keďže je to guláš bezlepkový. Dvaja konzumenti to ocenili. 

Apropo mäso. Samozrejme, že mi guláš všetci chválili, ale nechcem si privlastňovať zásluhy za kvalitné mäso. Barani mali menej ako desať mesiacov a bola by hanba, ak by z nich jedlo nebolo dobré. Určite mohlo byť lepšie, ale horšie nie. Nakoniec sa guláš zjedol všetok. Dostalo sa ja na psov, ale to už bolo samé dno a rozvarené kúsky mäsa. 

Priestory na sedenie.

Toho bolo málo. Nestihli sme porobiť dosť lavíc a stolov a tak sa sedelo aj improvizovane, alebo dosť nahusto. To začnem robiť hneď budúci týždeň. Už mám nejaké predstavy a do leta bude určite dosť miesta pre všetkých. 

stol

No a pre deti jedna šmykľavka a jedna trampolína asi nestačí. To budem musieť tiež vymyslieť, lebo zvieratá sa okukajú a potom treba zabaviť neposedné nohy a ruky a tam vidím tiež skryté rezervy.

Nevadí, celkový dojem bol lepší ako pred rokom a ľudia, ktorí boli vtedy aj dnes chválili postup prác. A tak im ďakujem za tolerantnosť pri posudzovaní. ďakujem aj všetkým pomocníkom, ktorí pomáhali aby to dobre dopadlo, ale obzvlášť manželke, ktorá behala a chystala a Zuzke B., ktorá vydržala uspokojovať želania hostí aj spolu s našou Rebekou. ďakujem aj všetkým, ktorí prišli, posedeli, pokecali a priniesli nám veľa pozitívnej energie. Dáva mi to silu, robiť to ďalej.

A tak prišlo to vytúžené nedeľné ráno s dažďom a ja som mal schované prvé seno a akciu za sebou a ležal som v posteli a počúval ako prší. Dúfam, že aj nabudúce nám to vyjde takto, takže dovidenia priatelia.



Otvárame

01.05.2014 09:48

S otváraním fariem sa teraz roztrhlo vrece a tak sa musíme pridať aj my.

10. mája máme otvorenie sezóny

program bude asi taký klasický. Uvaríme baraní guláš, budeme predávať syr, otvoríme bufet s pivom, vínom a kofolou a budeme sa baviť o kozách a o počasí, lebo to sú témy,ktoré tu preberáme deň čo deň. 

Všetci ste vítaní a zvyšok až osobne

Nové fotky som dal na facebook "Humlov dvor na Starej Hore"



Reportáž z farmy

14.04.2014 21:04

Videl som ťa v televízii.

Počúvaj Jaro, včera si bol v Markíze.

Dávali ťa v telke, v správach.

Takto ma vítali pred dvomi týždňami moji známi, keď ma ráno stretli na farme, alebo cestou na ňu. Dokonca aj jeden stopár, ktorého som bral za dedinou na ceste do Modry, mi povedal, že ma videl v správach. Áno. Bol som v správach, v televíznych novinách na Markíze.

Keď mi jedna moja priateľka, ktorá sa angažuje v hnutí rodinných fariem, zavolala, že potrebujú niekoho strčiť do správ, niekoho, kto má farmu,vie rozprávať a vie aké majú drobní farmári problémy, odmietol som. Už asi osem rokov nepozerám televíziu a televízne noviny ešte dlhšie. Nakoniec aj vďaka tomu v noci spávam dobre, nemám žalúdočné vredy a netuším ako sa volajú poslanci, ministri a moderátorky televíznych novín. Som prakticky šťastný človek, lebo noviny nečítam a okliešťujem aj správy z internetu.Odmietol som, ale ona bola veľmi nástojčivá, že je Rok rodinných fariem a že nikoho tak narýchlo a tak blízko Bratislavy nemajú atď. atď. Nakoniec som súhlasil, prezliekol som si čistú pracovnú košeľu a o pol hodiny skutočne zavolal redaktor, že by chcel prísť a či môže a hneď aj povedal, že kedy a ja som súhlasil. O druhej prišlo markízacke auto so sympatickým mladým mužom a s kameramanom a hneď sme začali točiť.

Rozprával som striedavo asi pol hodiny, ale nesťažoval som si, naopak, chválil som napríklad veterinárov zo Senca, ktorí sa nám snažia pomáhať, aby sme mali všetko v poriadku a aby nás to až tak veľmi netrápilo, chválil som aj ostatných úradníkov s ktorými sa stretávam, lebo často sú len nástrojmi výkonných ministerských predkladateľov noviel a snažia sa zosúladiť úradníckeho šimľa s realitou, ktorá funguje na farme. Všetko nie je vždy ideálne ani z našej strany, ale nás zaujíma v prvom rade výsledok našej práce a až potom rozmedzie predpisov ktoré by sme mali dodržiavať. Nie je toho málo s čím bojujeme, ale je to len náš boj, nehodlám do toho zaťahovať ten polmilión zúfalých divákov, ktorí musia tráviť večer za obrazovkou. Nesťažujem si, lebo som príliš hrdý na to, aby som vyplakával pred senzáciechtivými divákmi, ktorých zaujímam  len tých pár sekúnd, kým som na obrazovke. Nesťažujem sa, lebo to čo robíme a žijeme, je prirodzene prebíjaním sa cez nepoznané. A nezačali sme to robiť preto, aby sme si voľkali v blahobyte, ale preto, aby sme dobre premrzli, keď pribíjame na prístrešok utrhnutú plachtu, alebo naháňame v nedeľu ráno ujdené stádo kráv. Neviem ako iní farmári, ale ja som to robil s tým vedomím,že to nebude jednoduché, takže sťažovať sa nemôžem, ako sa nemôže sťažovať polárnik, že mu je zima na prsty.

stado koni

Lenže Markíza nestojí o reportáže, ktoré sú pozitívne a tak hoci reportáž trvala niekoľko minút, nakoniec to musel zachraňovať onen reportér, ktorý všetko okomentoval a mne strihol sedem sekúnd, aby sa nepovedalo, keď už použil našu farmu na chrlenie zúfalstva medzi divákov. Takto to bolo naozaj. Môj polhodinový monológ sa zmenil na sedem sekúnd pre tri krátke vety a dlhý komentár redaktora. Tak som to aj predpokladal a bol som si toho vedomý už keď som s rozhovorom súhlasil. Ale beriem to ako reklamu našej farmy a reklamu Roku rodinných fariem, lebo rodinné farmy sú akýmsi atavizmom v tomto globalizovanom svete. Sme malé ostrovčeky prirodzenosti a budeme asi čoskoro ako skanzeny, hoci naše trvanie je krátke a väčšina fariem nemá často ani vek adolescentov ale škôlkárov, ako napríklad my.



Hladovka

06.04.2014 21:03

marec

Vrátil som sa späť na túto stránku, lebo nie vždy robím veci, ktoré sú logické, ale robím veci, pri ktorých cítim, že ich mám robiť aj keď nemusia byť dostatočne zdôvodnené. Je to minulosť, vraciam sa sem, lebo aj napriek ukončeniu tohto blogu pred rokom, stále sem chodia ľudia, stále tu niekto niečo hľadá, pozerá obrázky, alebo číta tieto poznámky.

Mal som teraz trochu vypnuté. Najprv som si urobil dovolenku, to ešte kým sme začali rodiťkozičky, potom som si dal od popolcovej stredy pôst a hladovku a to som teda nemal absolútne chuť o ničom písať, no a teraz sa zase nazbieralo veľa roboty, ale to už nehovorím ako výhovorku, lebo píšem.

K dovolenke sa vyjadrovať nebudem, na nej som zistil, že by som bol radšej na farme, ale sú tu deti a človek by sa nemal úplne zakopať na jednom mieste. V lete sa nikam nedostaneme, tak sme si to vybrali dopredu, ale už je to vzdialená minulosť. Potom som mal hladovku. Začal som popolcovou stredou a skončil som po sedemnástich dňoch, keď najprv to bol pôst len s čajom a zeleninovými šťavami a potom hladovka s vodou a len s vodou. To už bolo únavné, ale je to o mne, tak ako tento blog je prvoplánovo o farme, ale je to aj o mne a tak to sem teraz vkladám v podobe poznámok. Hladovka je pozitívna vec a myslím, že kto na to má odvahu a odhodlanie, mal by to vyskúšať. Hoci pocity boli na začiatku a v priebehu zmiešané, celkovo prevážilo to pozitívne.

Budem mať 52 rokov. O necelé tri mesiace. Áno, ešte razto prepočítavam v hlave. 52 rokov. Dôvod hladovky je nejasný, mám viacej dôvodov a ťažko povedať, ktorý je ten najdôležitejší, či ktorý je prvý v poradí. Tak to radšej vymenujem. Mám 52 rokov, odmietam lekársku liečbu v podaní medicíny pre všetkých. Sedieť v čakárni u lekára, prípadne behať po poliklinike a nechávať sa vyšetrovať rutinne žoviálnymi lekármi, ktorí vás podceňujú, lebo sami sa cítia nadradení. Nie. Do nemocnice len nohami dopredu. Hladovaním by som chcel trochu prečistiť organizmus a dať telu priestor, aby si tam samo upratalo. Je to môj názor, navyše jedlo je samozrejme niečo, čo z jednej strany možno živí naše telo, ale z druhej strany ho aj veľmi zanáša. Navyše pri nadmernej konzumácii čohokoľvek sa samozrejme telo opotrebováva. Robil som kedysi jednodňové hladovky a bolo to fajn. Moje najdlhšie hladovanie bolo päť dní, ale nepamätám si výsledky, len sa mi zdá, že som vďaka tomu nemal ten rok alergiu. Čiže prvý dôvod je zdravotný.

K tomu pridám aj prianie schudnúť, lebo som si nazbieral a nepúšťa sa ma asi desať kíl navyše. Čo je dosť nepríjemné, keď je to všetko na bruchu. Človek si viaže topánky s fučaním a pôsobí ako český pivný rekordman, aj keď pivu neholdujem už niekoľko rokov.  Navyše verím, že bolesť ktorá mi už niekoľko mesiacov vystreluje z kolena, je spôsobená aj nadmerným zaťažením kĺbov.

Samozrejme, že mi vadí aj to, že niektoré nedonosené texasky už niekoľko rokov zavadzajú v skrini a sú odsúdené na vyhodenie, hoci som ich nezodral. Predpokladám, že sa k nim takto ľahšie dopracujem.

Čiže zhrniem. Zdravotné hľadisko je nezanedbateľné, lebo keďsa pozerám tomu 52 ročnému chlapíkovy do tváre, hovorím si, bez úsilia to už lepšie nebude. Najvyšší čas vyvinúť úsilie. A toto je určite úsilie.

Druhý dôvod je iný, ale aj tu hrá vek svoju úlohu. Prázdnota. Odžijete si pol storočia a zistíte, že ste neuspokojený. Prípadne, že druhá polovica storočia by mala mať väčší zmysel.

Na prvý deň som sa chystal už pred štyrmi dňami počas novu,ale prišiel som domov z farmy a zjedol som lyžicu halušiek. Haluškyneboli dobré, ale zmazali možnosť začatia. Údajne by mala hladovka začínaťnovom, alebo splnom, ale nakoniec som sa rozhodol pre náboženský začiatok. Popolcová streda je začiatkom pôstu a pokánia. Telo nedostáva jedlo a myseľ nedostáva vzruchy. Hlad a kontemplácia. Hlad a meditácia. Hlad a koncentrácia mysle. Pokora.

Prvý deň – porcujem prasa a vonku sa robia oškvarky.Meditácia hodina a trištvrte. Totiž v pondelok sme zabili Waltera. Bol to otec všetkých tých přeštických krížencov a mal asi tri metráky. Ke´d sme ho chceli rozobrať, zdvihli sme ho traktorom  na vidlách a pristavili sme k nemu rebrík, aby sme ho mohli rozrezať. Váha 92,8

druhý deň – meliem mäso na klobásy a miešam to od oka.

Tak ma napadá, že ak pôst predpisovali už lekári za Sokrata (sám Sokrates ho dodržoval), v čase keď sa žilo ešte relatívne zdravo, čoby robili dnes, keby videli zdravotný stav v akom sa nachádza celá spoločnosť? Hodili by hladovku celoplošne na celú civilizáciu?

tretí deň – natlačíme klobásy, ochutnávam len namočený prst od mäsa, večer ma obvinia, že  som ich presolil. Večer si dávam pestrec mariansky na pečeň, je to vlastne jedlo. Okrem toho si dávam aj lyžicu psília. Šťavy ma preháňajú, je to ako klystýr. Nebudem to piť.

štvrtý deň – čítam knihu od Partykovej. Zisťujem, že tovlastne nie je hladovka, ale ťažký pôst. Dávam si lyžicu melasy do vody. Mám 90kg. Ráno som bol plávať. Večer som si chlipol vína, len malú degustáciu, alehneď som to cítil. Keby som si dal jeden normálny hlt, asi by som išiel do kolien.

piaty deň – mám 90kg. Pijem menej čaju, začínam prechádzaťna vodu. Prechádzka na farmu. Na nakladačke mám asi 25kg. Úplne v pohode som ju 15x zdvihol. Pôst je očista tela aj mysle. Zaujíma ma práve mysel. Pretotá ranná meditácie, správne koncentrácia. Hlad ma udržuje v bdení, moje telo je stále pod napätím. Dnes sa ale necítim moc dobre, asi tá nedeľa s nedeľným obedom mi chýba, pijem viacej ako po iné dni a stojí ma to dosť síl, hoci by som už mal mať pokoj. 

Ešte jeden problém spôsobuje hladovka. Spoločenský. Je nedeľa, všetci idú do jedálne obedovať, ja idem hore do svojej izby. Predpokladám,že bez ohľadu na tokoľko dní vydržím, určite si budem opäť robiť jednodňové hladovky v týždni.

Matúš 6:16-18 nám vraví: „Keď sa postíte, nebuďte zamračeníako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sapostia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž sihlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorýje v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“

Rozhodne nie som skleslý kvôli tomu, aby ľudia videli, že držím hladovku, dnes sa pôst nenosí, dnes sa nosí „carpe diem“ – užívať si každý deň. Dokonca aj církev už nehlása pôst pre asketov, ale volá aspoň pozjednodušení nášho života. Nemusíte hľadovať, stačí ak nebudete pozerať telku. Nemusíte ju celkom nepozerať, ale pozerajte ju menej. Pôst je už čokoľvek, čohoje menej ako po iné dni.

Večer šoférujem do Bratislavy a späť.

šiesty deň – mám 89kg, je pondelok. Údim klobásy a striedavo robím niečo na záhrade alebo upratujem stodolu. Som v pohybe až do piatej, potom si uvarím čaj z ľanového semena. Klobásy už chytili veľmi peknú farbu. Odkladám ich do domčeka. Nech ešte natiahnu.

Trhal som burinu, trsy trávy, vytrhol som steblo a chcel som si ho dať do úst. Moje návyky sú silné. To že nemám jesťklobásu pri hladovke, to som si vsugeroval, ale že nesmiem dať do úst ani steblo trávy, to som neprogramoval.

siedmy deň – ráno som išiel na farmu rozdeliť robotu, potom na benzinku pre naftu do traktora a bagra a potom som pobehoval rôzne po farme. Pijem vodu s citrónom, vypil som aj pohár zeleninovej šťavy a ľanový čaj. Okrem toho vodu s limetkovou šťavou. Dal som si lyžičku psília. Poobede už len vodu.

ôsmy deň – 87,8kg ráno som pil vodu, ale keď som vyrazil do roboty, ale cítil som triašku, tak som sa vrátil a desať minút som ležal na pohovke, kým som nebol pripravený a v pohode. Potom mi už bolo dobre. Robil som normálne, jazdil som autom. Začal som natierať farbou fošne a uvedomil som si, že dýcham tie výpary v stave, keď na mňa všetko pôsobí oveľa silnejšie, tak som si dával väčšie prestávky a robil som niečo iné. Poobede som išiel do Pezinka pre pletivo. Bez problémov. Dnes údim druhý deň klobásy.

Hlad necítim, možno ráno mi nebolo dobre, ale cez deň už hlad necítim a tak pijem len vodu s citrónom. Ale cítim takú vnútornú nenaplnenosť. Jedlo je pre mňa dôležitá záležitosť, je to obrad, ale teraz o tom písať nemôžem, príliš by som zbehol do detailov. Mám pocit, akobysom bol po dobrej opici a už som prekonal tú rannú či doobednú nevoľnosťa už je mi fajn, ale ešte mi nie je úplne fit, takže sa teším do postele s túžbou a predstavou, že ráno to už bude dobré. No ale samozrejme, ráno to dobré nie je a všetko sa opakuje. Celý ten pocit beží znovu.

deviaty deň – 86,8kg. Včera som dosť robil a hýbal sa, takže asi preto je úbytok váhy kilogramový. Deň prebehol normálne, som len na vode. Som stále v pohybe, ale večer sa necítim unavený, hoci nevládzem čítať, neviem ani zaspať.

Nemám okaté zdravotné problémy, napriek tomu tuším, že keby som išiel k lekárovi, tak by niečo našiel, takže radšej takýchto ľudí nevyhľadávam a pretože to chcem dodržiavať aj v budúcnosti, tak hodlám v hladovke pokračovať aj kvôli zdraviu, hoci to nebolo mojim prvotným zámerom.

desiaty deň – pijem vodu z vodovodu. Keď som si na obed umýval zuby, naplo ma a myslel som, že vyzvraciam vypitú vodu, ale len ma napínalo a nič zo mňa nevyšlo. Doobeda som behal s kultivátoroma aj som sa trochu spotil. To je dobré, ak veci odchádzajú aj cez kožu.  

Keby som držal hladovku kvôli chudnutiu, už by som to zabalil.

jedenásty deň – stále len voda. Ráno som bol plávať. Potom som už len trochu upratoval a porobil len to súrne. Na obed začalo pršať, tak som trochu pracoval s energiou a pozeral na internete video s Poltikovičom a Skarnitzlom. Dnes som podporil iniciatívu svojich malých detí, aby jedli len jeden druh jedla celý deň, že si tým zarobia u mňa 10eur. Nakoniec sme to obmenili a dali sme dve jedlá. K jablku sme pridali zemiaky, lebo ryžu odmietli. Ale znížil som výhru na7eur. Vydržali to. Je to dobrá cesta k ovládaniu tela a mysli, určite si to ešte zopakujeme.

dvanásty deň – nedeľa. Nedeľa nie je vhodný deň na hladovku.Od rána sa tu varilo, jedlo, varilo, jedlo. Na obed som tiež zatúžil po jedle a rozhodol som sa, že skončím. Ale potom som si premietol prečo to robím a zaprel som svoju slabosť. Aké ľahké je byť slabým.

Pijem vodu z vodovodu, ale už mi strašne smrdí. Bola tu vždy zlá voda, ale teraz mi už aj smrdí. Dal som si ju štrukturovať do mrazáku, ale v plastovej flaši a tú som potom v tej vode cítil. Inak nevnímam žiadne zlepšenie čuchu a tak musím ešte asi čakať.

trinásty deň – už som bol ráno na prechádzke so psami a vyťahal som nejaké koly zo starej ohrady, ktoré chcem použiť inde, nakrmil som mačky a upratal som lístie na terase. Včera to bola kríza a keď tak rozmýšľam, bol spln. Ráno som vstal v lepšom stave, ako predovčerom. Ja chápem, že to nemusí byť vhodné pre každého, ale určite by somto asi vyskúšal. Vydržať hlad je v hlave, nie v tele. Telo sa podriadi. Mám 83,7kg.

Keby som mal niekomu poradiť, povedal by som, než piťzeleninové šťavy, radšej prejsť hneď na vodu. Zbytočne dlho som prechádzal, možno by stačil deň dva. Zeleninová šťava je jedlo, ale málo jedla, moje telo bolo zvyknuté na veľké dávky jedla a tak som cítil pri pití štiav, hlad. Radšej s tým seknúť hneď a človek si ušetrí kŕče od hladu. Pri vode už žiadny hlad necíti.

štrnásty deň – včera som zavolal svojej mame. Keď som povedal trinásty deň, onemela, čo je u nej dosť nezvyčajné, ale netrvalo dlho a zase sa spamätala a všetko mi vysvetlila. Našťastie som za tie roky odolný, pamätám si čo doma robili, keď sme so sestrou prešli na vegetariánsku stravu.

Doobeda som robil na farme, na obed som šoféroval do Smoleníc pre farbu, ale potom ma už tak začali bolieť boky, že som musel odpočívaťa z farmy som radšej odišiel, ale stačilo pár minút vo vystretej polohe a už som zase tu. Andrea mi kúpila Evian, čistú vodu a tak si už nemrazím, ale pijem túto vodu. Skutočne v nej necítim žiadne prímesy, alebo niečo neprijateľné. Aj vody pijem menej ako na začiatku, tipujem že menej ako 1,5litra za dvadsaťštyri hodín. Vlastne už ani nemám čo napísať, lebo všetko sa opakuje a moje pocity sú stále rovnaké, skôr smerujúce k lepšiemu ako k horšiemu.

Dnes mi už aj Andrea povedala, že som hrdina a že už môžem skončiť. Asi jej už chýbajú naše rozhovory pri jedle. Hej toto je asi ten veľký problém, výsostne spoločenský. V pondelok nemáme deti, takže si užívame sami seba a buď ideme k Richtárovi na večeru, alebo si uvaríme niečo dobré doma. Toto je už druhý pondelok, kedy to nerobíme. 

Večer som trochu bicykloval na rotopede. Potom mi už bolo fajn. Znamená to, že potrebujem viacej spalovať a viacej dýchať. Dýchaním odchádza odpad. Klystýr si nerobím, musím nejak odplavovať toxíny. Bežná činnosť nestačí.

pätnásty deň – ráno pohoda, ale doobeda, keď som niečo zdvíhal zo zeme, cítil som závrate, ako keď máte niečo s tlakom. Začalo pršať a tak som toho moc neporobil, len som poviazal slaninu, ktorú by som chcel zajtra údiť. Poobede si skočím do Modry kúpiť klystýr, nepáči sa mi totiž, že občas, tak trikrát za deň mi prebehne hlavou bolesť. Domnievam sa, žeto môže byť spôsobené čistením. Od začiatku hladovky som zhodil desať kíl. Mám 82,5.

Hladovkári sa zaštíťujú už Hipokratom a pokračujú dejinami až po obdobie, keď sa lekári stali vedeckými kapacitami a hladovku odmietajú. Uvádzajú mnohé dôvody, ktoré tu nemienim vyvracaťv nejakej polemike, mojou odpoveďou je moje telo, môj stav a moje pocity. Nakoniec riešim si svoje problémy, nebudem riešiť ich bohorovnosť. Podstatné totiž je, čo sa deje v mojom organizme a ako sa zlepšujejeho stav. Napríklad. Prvý deň ma bolela hlava, ďalšie dni nie. V sýtom stave zjem tak šesť tabletiek na hlavu mesačne. Kedysi viacej, ale vytesnil som to. Dlhodobo som užíval Stilnox na spanie, lebo som potreboval byť ráno odpočinutý a nabitý energiou a bdenie v čase spánku ma deprimuje, čiže som si pomáhal. Prestával som s tým pomalu, teraz samozrejme neberiem nič, spím menej ako predtým, ale energie mám dosť. Pravdepodobne tieto prášky spôsobili môj vysoký tlak. Keďže nijako neovplyvňoval moje správanie, závrate, alebo nevoľnosť, či slabosť som nepociťoval, neriešil som to. Ale pri prvom meraní počas pôstu som bol dosť prekvapený, uvedomujúc si, kam som sa asi dostal. Počas hladovky sa môj tlak stále zlepšuje.

Ale čo by sa stalo, keby ľudia začali masovo hladovaťa skvalitňovali svoje zdravie svojpomocne, kde by skončila nenahraditeľnosť modernej medicíny a farmácie? A tu nejde len prestíž a image, ale o peniaze. Ano, peniaze riadia túto úroveň civilizácie a zdeformovali všetko, celú spoločnosť. Každý hladovkár ohrozuje civilizáciu a je lepšie sa brániť už pri prvom promile, lebo čo keby sa nákaza rozšírila. Aj preto o hladovke píšem, lebo je to len v hlave a to že sa mi zmenšujú svaly, alebo mi visí koža, to sa spraví. Dôležité sú celkové výsledky.

šestnásty deň – vonku bolo prekrásne, celé doobedie som presádzal stromčeky zo zeme do kochlíkov a poobede som údil slaninu. Časťsom najprv desať minút povaril vo vriacej vode a zvyšok som priamo údil.Údim aj rebro a lalok. Ráno som mal 82kg. Hneď je vidieť, že včera pršalo a moc som sa nehýbal. Poobede som si dal klystýr a stále ešte zo mňa netečie čistá voda. Uvažujem, že stačilo, nudí ma to, pomaly prejdem zase na šťavy a pobežím v úrovni pôst ďalej. Hladovka ale bude môj obľúbený nástroj aj naďalej, rozhodne sa jej nevzdávam.

sedemnásty deň – ráno som mal 81,6kg. Keď dlho stojím, bolia ma boky, akoby mi ten malý žalúdok ťahal šlachy na rebrách. Inak je všetko v pohode,ale už sa nudím. Išiel by som niečo variť, navyše dnes údim slaninu. Je pekná,ale nemám na ňu chuť. Mám chuť na kyslé mlieko. Kozie samozrejme, ale ešte nedojíme. A to čo nadojíme, rozdáme kozliatkam.

osemnásty deň – včera som sa rozhodol´, že skončím. Už ma to nebaví. Varím si ľanový čaj a píšem si do diára. Sedemnásty deň bol posledný. Odteraz už začnem zase jesť. Ale hladný nie som. No ten teplý čaj s citrónom a bazovým sirupom je príjemným osviežením. Varím si miso polievku a rozmýšľam,čo by som si ešte dal. Dávam si do polievky z Misa aj ryžu. Moja tvár je zrazu veselá.

 

 



Návrat na stránku

28.03.2014 15:49

Bohužial naša nová stránka skončila aj s doménou a tak sa vraciame opäť na naše staré Grefty.sk. Skúsim to tu trochu prepracovať, ale pravdepodobne sa budeme držať tejto našej starej stránky. Aj vďaka vám, našim návštevníkom, ktorých tu neubúda aj napriek tomu, že tu už rok nič nové nepribudlo.

Veľký piatok

05.04.2013 19:51

Píšem stále o počasí a už ma obvinili, že nepodstatnej téme venujem veľa priestoru, aby som sa nemusel vyjadrovať k dôležitým problémom. Nie že by nemali pravdu, ale nie je to moja zbabelosť, len málo času na podstatné témy. Teraz čas mám. Je pol siedmej, deň pred Veľkým Piatkom,všetko je nakŕmené, Arči sa stiahol do búdy, vonku fúka vietor a na verande je nula stupňov. Mám čas písať podstatné témy a tak napíšem niečo o ľuďoch.

Na Slovensku je tradíciou obviňovať vrchnosť za skutky ktorých následky vidíme okolo seba. V mojom okolí sa hovorí o likvidácii družstiev, o strate sebestačnosti, o nekvalitných potravinách a vždy v zmysle „na vine je ...“ (dosaďte si podľa vlastnej politickej orientácie svojho protivníka). Ale je to tak? Môže za to vláda a parlament? Nie je to zjednodušenie vnímania, mantra výhovoriek,stereotyp myslenia, ktoré sa nechce namáhať? Môžem za to ja? Môžete za to vy? Áno,môžeme si za to sami.

Rozprával som sa minulý víkend s veľkým družstevníkom o kvalite a nekvalite vlastných výrobkov a on sa mi vysmial, keď som začal hovoriť o budúcnosti malých fariem. Malé farmy nemajú šancu sa presadiť na trhu, lebo tradícia zanikla a záujem je len sporadický. Navyše záujemcov medzi spotrebiteľmi je tak málo, že požiadavka na vznik fariem je minimálna. Byrokratické komplikácie znefunkčnili možnosť predaja pre reštaurácie a tak farmár nemá šancu zarobiť si na prežitie, nieto ešte na svoj rozvoj. A prečo to v Čechách napríklad funguje? Trh je tam dvojnásobný a je tam väčšia citlivosť na potravinové aféry a požiadavky na kvalitu stravovania sú tam vyššie. Prežitie farmárov určujú zákazníci, nie výška dotácií či podpora zo strany štátu. Bežný zákazník so svojimi konzumnými návykmi je ľahostajný voči kvalite a hoci ju neodmieta, nechce vynaložiť ani minimálnu námahu na jej získanie. Práve táto ľahostajnosť umožňuje obchodným sieťam ponúkať takú úroveň tovaru, ktorá by pri vyspelom trhu nemala šancu na úspech. Stačí si pozrieť záujem o kvalitu vo Francúzsku, Taliansku,Rakúsku a nakoniec aj v Čechách. Hoci to nie je nikde masová záležitosť, predsa len množstvo spotrebiteľov je tam dostatočné na to, aby sa uživilo množstvo malých fariem. Malé farmy sú zdrojom kvalitných potravín – takých,aké si vypýtajú zákazníci, lebo zákazníci ich kvalitu môžu priamo ovplyvňovať.

Spolupráca medzi farmárom a zákazníkom môže byť obojstranne prospešná. Ale ich vzťah je nutná tvoriť, lebo je to iný vzťah než ten, ktorý vzniká medzi obchodom a zákazníkom.

Farmár, ktorý nie je často obchodníkom, ale skôr pestovateľom a chovateľom, potrebuje mať istotu, že predá svoje produkty.Pre neho je často zmysluplné investovať do strojov, pôdy a osiva, či kvalitných zvierat, ale marketing a reklama to sú vyhodené peniaze,mnohokrát sa nechce zaťažovať ani jednoduchou informáciou o vlastnej existencii.Reklamu vníma ako produkt obchodu a falošný náter.

Zákazník musí vynaložiť úsilie, aby si našiel farmára, často to je cesta odporúčaní a priateľov. Zákazník je v novej pozícii,stále je to zákazník, ale nikto sa mu nenadbieha, nikto ho nepresvedčuje a neťahá za ruku do obchodu. Napriek tomu, že zákazník platí za tovar,tovar mu nie je vnucovaný ani ponúkaný. Obal často neexistuje, prípadne je veľmi jednoduchý, potravina celkovo dbá málo na obal a vzhľad, ale o to viac je o obsahu.

Otázka je, či na Slovensku máme tak veľký záujem zákazníkov,aby to vyvolalo boom farmárov. Nejestvuje dopyt, nie je záujem ani o ponuku.Uvidíme čo prinesie budúcnosť, ale poviem pravdu, nekvalitné potraviny sa podpisujú na našich chorobách viac ako zlý stav zdravotníctva. Zase klasická vlastnosť, voláme o pomoc všetkých okolo a veľmi málo toho robíme pre seba sami. 

Posledné tohtoročné teliatko sa narodilo 4 apríla. Bohužial matka ho odmietla a behá za teľaťom, ktoré sa narodilo pred dvomi týždňami. Takže nám pribudol "outěžek" a dojčíme z fľaše. Keďže sa o neho stará Rebeka, stala sa aj jeho krstnou mamou a menovkyňou. Čiže tretie teliatko je Rebeka



Táranie

26.03.2013 20:38

Zimu mám rád. Sneh, chlad, vietor. Proste všetko, čo k tomu patrí. Rád prídem zo zimy do tepla, k peci, rád vbehnem do chlieva ku kozám, navlečený do niekoľkých vrstiev, s čapicou na hlave idem hore kopcom. Mám zimu rád, lebo nemám alergiu, nelietajú muchy a netreba dojiť, dojiť ráno, dojiť večer. Mám zimu rád. V decembri, januári, februári a možno aj začiatkom marca. Ale nie koncom marca. Dnes zase snežilo a už by to mohlo ísť všetko do kelu. Hovorím do kelu, lebo som pri písaní slušný, ale v hlave som oveľa hrubší a vulgárnejší. Mám rád zimu, ale mráz a sneh po prvom jarnom dni, to by už mali stíhať. Moja trpezlivosť je na konci a začína mi byť zima. Vraj toto je posledný záchvat, budiž ale táto zima už mala toľko záchvatov, že obyčajná zima by dávno skapala. Táto nie. Rozhodla sa potrápiť našu trpezlivosť, ale vybabrali sme s ňou. Celý deň máme prácu v kozíne – striháme kozám kopytá a v kolibe, kde zatepľujeme predsieň. Radšej zateplíme viac, človek nikdy nevie, či to pri globálnom otepľovaní, nebude budúcu zimu ešte horšie.

Keby bolo globálne ochladzovanie, mohli by sme chovať mamutov. Vedci, to je úžasná kategória nadľudí, ktorí bez problémov zaujmú pozíciu Boha a začnú produkovať mamutov vo svojich ústavoch. Samozrejme vedeckých ústavoch. Naši by mohli vypestovať MSM, čiže Malého Slovenského Mamuta. Vznikol by tu ZCHSM, čiže Zväz chovateľov slovenských mamutov. Predpokladám, že na našich pasienkoch by sme mohli chovať aj dvoch, možno s mláďaťom tri. To už by mohol byť aj plemenný chov. Predávali by sme malých mamutov aj s POP, čiže s dokladom o pôvode v línii napríklad Astrid (akurát počúvam Astrud Gilberto).Mohlo by to byť inšpirujúce.

Naozaj som nič nepil, to len som mal chuť niečo napísať a „nebyuo o čem“.  Vonku sneží, mám zasnežené celé strešné okno nad hlavou a keď táto snivá dievčina dospieva, pôjdem si ľahnúť do postele a budem si čítať. Mám tam rozčítaných asi päť kníh a podľa nálady ich beriem do rúk, prečítam dve tri stránky a zavriem oči, aby som si predstavil, čo zajtra. Zajtra budeme pokračovať s kopytami a začneme čistiť chlievy, aby sme sa zbavili hnoja ešte skôr ako sa objavia prvé muchy. Minulý rok sme to nejako neodchytili a mohli sme maľovať tabuľu Farma u milióna múch. Nápis by bol samozrejme secesný.

Už len posledný dodatok. Budeme mať novú stránku, nový názov aj nový profil na Facebooku. Takže cez veľkonočné sviatky budem sedieť na farme v teple a písať niečo zmysluplné, aby bolo čo čítať a neboli to len také kecy.



Text k teliatkam

24.03.2013 11:12

Je tu frmol. Dlhá zima vždy nahromadí kopec roboty, ktorú treba urobiť. Najlepšie hneď a rýchlo. 
Slabí jedinci ktorí poodchádzali, urobili dobre. Večer sa teším do postele a rána sa už neviem dočkať.
Minulú nedeľu som odchádzal z farmy neskoršie, novému pomocníkovi, ktorý prišiel až poobede, 
som ukazoval, čo bude jeho prioritami a nakoniec sme kravám nosili vodu. Vonku bola teplota
pod bodom mrazu, ale studený severovýchodný vietor ju znásoboval do ešte nižších polôh, s čapicou
na hlave som sníval o prvom jarnom dni, ktorý mal prísť o štyri dni. Rozprával som a nalieval vodu,
keď som zrazu videl nejaké biele zviera pri krave. Bez okuliarov som v šere nevidel čo sa deje a tak
hovorím, – kde sa tu zobrala koza? Ale bol to len moment, hneď ma napadlo, veď to je teľa a vyštartoval
som k teliatku. Bolo mokré, stálo na nohách a triaslo sa. Kto by sa v tom vetre netriasol. Navyše mu robil
zle Filip (žrebec) a krava stála opodiaľ a spamätávala sa z pôrodu.  Moje prvé teľa. Celé biele, či skôr ešte
oranžové, olízané, ale absolútne bezmocné. Najprv sme nanosili okolo neho slamu, doniesli sme krave
vodu, dali jej trochu šrotu a sena, ale teľa sa triaslo ďalej. Zabalil som ho do vlastnej vesty, no hovorím si,
teľa vo veste možno prežije, ale ja nie. Tak som išiel a doniesol jutové vrece, poriadne som ho vyšúchal
a posunul smerom k vemenu jeho mamy. Krava odišla a venovala sa pre zmenu zbavovaniu plodového
obalu, ktorý z nej vypadol. Teliatko sa ale aj napriek zime začalo pomaly posúvať k matke a ja som pri
tom všetkom ešte odháňal koňa. Nakoniec som natiahol okolo kravy elektrickú pásku a čakal som tak dlho,
kým sa teľa nepricuclo k matkinmu vemenu. To bolo dôležité.
Domov som išiel už v takej tme, že som musel ísť inou trasou ako zvyčajne, lebo som sa bál,
že sa niekde na koreňoch dolámem a večer pred spaním som sa modlil, aby teliatko vydržalo. Na tento
spôsob rodenia ma pri týchto kravách upozorňovali, ale napriek tomu mi tieto extrémne podmienky
pripadali pre takého malého tvora náročné.
Hoci som mal radosť, ani som o tom nepísal, povedal som si, že počkám pár dní či to prežije. Prežilo.
Je to býček a medzi tým sa už narodila aj malá jalovička. A obaja sa majú k svetu. Pár fotiek urobila
aj Ivana M., krajšie ako ja, tak ja už nebudem fotiť, nechám to na ňu a na iných. Nájdete ich aj na facebooku
na Web Grefty.


Udalosť Galloway

20.03.2013 13:41

O tomto napíšem neskôr, teraz len toľko:







Tabulu už máme

17.03.2013 21:28



Kozľacina

14.03.2013 20:50

Keď som včera behal po dvore v tričku, neveril som ani predpovedi počasia, že dnes mi aj tielko, 
tričko, košeľa, bunda a vesta bude málo a radšej si nájdem nejakú prácu nájdem medzi štyrmi stenami,
než by som mal pobehovať vonku. Ale je to tak, teplota klesla z +9 na -3 a vietor vytvoril dojem, že je aspoň
mínus jedenásť. Jar si dala pauzu a pripomenula nám návratom zimu.

Nie neberte to ako výkrik zúfalstva, snažím sa len popísať jestvujúci stav, nenariekam, oblečiem si čapicu
a tie tri, údajne tri dni prečkám. Zajtra doobeda ešte silný vietor a potom by už malo byť lepšie. Pri počasí je
pozitívne to, že nič zlé netrvá až tak dlho, aby sa to nedalo vydržať.
Na farme sa pomaly rozbiehajú prvé práce, opravujú sa ploty, upratuje sa neporiadok po zime a pomaly 
sa budú vypúšťať kozy aspoň na dvor, aby si užili prvé slniečko, aj keď sa budú ešte stále kŕmiť senom
a ovsenými vločkami. Chcel by som odstaviť aj malé prasiatka, lebo už začínajú vyciciavať svoje matky,
ale pokazil sa nám traktor, takže stojí odstavený a čaká na tú správnu súčiastku.
Zajtra si chcem odniesť na farmu aj počítač a urobím si z koliby aj kanceláriu, aby som nemusel 
odbiehať dole vybavovať všetky veci z domu, ale mohol byť už na sto percent hore. A možno začnem
viacej písať. Napríklad recepty na kozľacinu. Máme na predaj capkov, ale nikto nechce kozľacie mäso,
hoci je zdravé. Je zdravé, nie sú v tom antibiotiká ako v kuracom, ba ani plesne ako v bravčovom, a nie je
v tom ani konina ako v hovädzom. Napriek tomu to nik nechce, hoci sa blížia veľkonočné sviatky a už bude
na trhu aj špenát. Aj keď postačí aj ten mrazený. A pritom toto bolo tradičné jedlo a ako hovoria znalci
– kozľacina je aj nad jahňacinu.
 Apropo táto stránka sa bude meniť, tak ako názov nášho hospodárstva, ale všetko sa to rodí akosi pomaly, 
čo sme mali urobiť cez zimu sme nestihli a teraz nás zahltila iná práca, no uvidíme, hádam nám pomôžu tí,
čo nám to sľúbili a s počítačom na farme to asi tiež pôjde rýchlejšie ako doteraz.


Sebaobrana

09.03.2013 21:54

Nie každého zaujíma čo si dá do úst. Mnohí považujú jedlo len za hmotu, 
ktorým nasýtia svoje žalúdky a o viacej sa nestarajú.
Keď človek pozrie na jedálniček napríklad robotníkov na stavbe...
Šesť bielych rožkov a májka, prípadne 20deka šunkovej alebo treska,
alebo aj dokopy podľa potenciálu. Aj ja som sa tak stravoval,
keď som ďaleko od domova, pracoval na stavbách. Keby som si vtedy
 kúpil brokolicu, asi by ma vysmiali. Ale hlavne, vtedy ma také niečo naozaj
netrápilo.
 
Kvalitou potravín som sa začal zaujímať neskôr, ale ešte stále v časoch keď 
sme boli ešte takmer sebestační a keď treska bola bez umelého sladidla
a malinovky bez umelého farbiva. Vegetariánstvo a makrobiotika ma
priviedli k rozmýšľaniu o tom, čo si dávam do svojho tela ešte skôr,
ako náš trh začali zaplavovať lacné potraviny nielen z Poľska u ktorých
je to už ako lotéria, neviete čo z toho čo zjete, zajtra uverejnia v dennej tlači.
 
Naše zlaté teľa je biznis a v jeho mene sú ľudia prekročiť akékoľvek 
zábrany a to dokonca aj také, ktoré v konečnom dôsledku môžu privodiť
inému smrť. Hlavne v podnikaní s potravinami. Je to ako terorizmus,
ak nájdete v potravinách technickú soľ, lebo niekto ju tam dodal vedome.
A to sme stále odkázaní len na kontroly. Otázka je, koľko kontrol je možné
kapacitne vykonať, ak máte v obchodoch sortiment niekoľkých tisíc druhov
potravín. AK máte radi mäsové guľky z jedného nábytkárskeho obchodu,
tak neviete, ako dlho už konzumujete konské mäso.
 
Je mi jasné, že malí farmári republiku nespasia, ale aspoň ponúknu 
alternatívu pre tých, ktorí majú záujem, čas a peniaze, sa kvalitou
svojej stravy zaujímať. Je mi jasné aj to, že takýchto farmárov je na Slovensku
málo, ale to len kopírujú dopyt po ich možných výrobkoch. Keby vznikol
väčší záujem, vytvoril by sa tlak a mnohí by boli ochotní vstupovať do rizika,
ktoré je dnes neúmerne vysoké, práve pre malý záujem o takéto výrobky.
 
Veľa ľudí z Bratislavy nás podporuje, ale len malé percento z nich je ochotné 
 
prísť si ku nám pre syr, mäso, zeleninu. Je to ďaleko, povedia, ale pritom
je to ďaleko, lebo až tak im na tom nezáleží. Na podobné farmy sa vo
Francúzsku chodí aj sto kilometrov. Je to cena ktorú sú ochotní zaplatiť
za kvalitu. Pohodlnosť obetovaná za kvalitu potravín. Tak prečo to
nerozvážate pýtajú sa ma. Lebo keď siahnete po potravinách, ktoré vám
dovezú aj domov, tak to môžu byť nabudúce aj tie kurence z Poľska.
Keď prídete k nám na farmu a uvidíte kuriatka behajúce po trávniku,
asi si môžete byť istí, že nemám niekde klietkový chov rýchlokvasných
kuriatok.
 
Takže dovtedy, kým strach z nebezpečných potravín neprinúti konzumentov 
zaujímať sa o to, čo zjedia, nezmiznú ani správy o ďalších útokoch na toleranciu
nakupujúcich. Lebo neochráni nás ministerstvo plné úradníkov, ani predpisy
o hygiene a marketing na Slovenské výrobky. Jedine sebaobrana. Jediné účinné
zbrane majú v rukách tí, čo rozhodujú o tom, čo si vložia do chladničky
a potom do hrnca.


Sumár týždňa

02.03.2013 19:36

Prišla jar? Asi nie, je to len nádejný ale falošný poplach. Moja alergia ešte spí, takže aj jar je ešte v nedohľadne. Ale chvalabohu, blato sa pomaly stráca a cesta po dvore nie je namáhavá ako výstup na zasnežený kopec. Prakticky sme dorodili. zostáva len asi päť kôz a budeme mať plný stav. Keďže sme mali prvé pôrody 4. februára, dojiť sa začne v polovici marca.

Aj nás dostihla kríza, museli sme zaradiť úsporné opatrenia a tak už nie som len majiteľ farmy, ale aj jej správca a bača v jednej osobe. A potom je tu už len pomocník na štrnásť dní a potom príde druhý. Možno v lete zoberiem ešte nejakého brigádnika, ale pravdepodobne,to bude len na stavbu plotov, ku zvieratám už nebudem zamestnávať nikoho. Kým ho neuživia kozy, kým ho neuživí syr a mlieko.

Tento rok prevažujú kozičky nad capkami, ale aj tak bude capkov aspoň tridsať. Niektorí sú veľmi pekní, ale čaká ich veľkonočný stôl, bohužiaľ  predať na chov môžeme len pár,ktorí zaujmú svojim vzhľadom. Kozičky budúcnosť majú, o kozy je veľký záujem, akoby sa ľudia rozhodli, že skúsia chovať sami, že kozie  mlieko má pre nich dostatočne veľký význam,aby sa pustili do chovu osobne. Tento rok sa papierové kozy predávajú v Čechách za 100 euro vo veku dva mesiace. 100eur na Morave, 160 v západných Čechách.Informácia majiteľky bola nasledovná: „Možná, že se Vám cena bude zdát vysoká,ale bohužel vše se zdražilo a nemůžeme si dovolit mít ceny jako v minulých letech“.

Na Slovensku sa ceny asi tiež zdvihnú, ale hlavne moc sa nepredáva, každý by len kupoval. Mám veľa záujemcov, ktorým sám nemôžem vyhovieť, ak mám budovať lepšie stádo. Možno o dva roky sa budem chcieť zbaviť rohatých kôz, momentálne si ich musím držať. Rohaté a bezrohé kozy, to je oheň a voda. Rohaté často zrania bezrohé, lebo sú k nim surovejšie, ako ku kozám tiež rohatým. Tam sú sily vyrovnané, ak je stádo len rohaté, neubližujú si navzájom tak bezohľadne, ak je stádo zmiešané, rohaté sa povyšujú nad bezrohými silou a sú k nim často veľmi surové. Takže ak chce niekto budovať stádo, tak buď všetky rohaté, alebo všetky bezrohé.



Seminár

28.02.2013 18:58

Boli sme na školení. Teda, skôr takom seminári pre ovčiarov pred zahájením sezóny. Organizoval to Zväz chovateľov oviec a kôz a hoci k takýmto akciám pristupujem dosť rezervovane, bol som nadšený. Nadšený napríklad účasťou. Prišlo tam deväťdesiat „bačov“ zo stredného Slovenska a čo tam bolo povedané malo pre nás veľký zmysel.

Ja som človek, čo študoval, spočítam to od základnej školy takmer 16 rokov, ale ešte ďalších desať rokov sa mi o škole snívali nočné mory, takže pre mňa nejaké semináre moc nie sú. No teraz, možno je to vekom,musím vyhlásiť dve pochvaly. Jednu za to, ako tento zväz funguje, aký je akčný a tvorivý, no a druhú sympatickým prednášajúcim, ktorí ma inšpirovali k tomu, aby som si kúpil veľký zošit a do neho začal zapisovať všetky poznámky a ústrižky, ktoré som si nazbieral za posledné tri roky. A povkladám do neho aj uložené dokumenty z internetu.

Za koziarov sme tam boli asi jediní, zvyšok boli zástupcovia chovateľov ovcí a to množstvo ľudí, ktorí niečo na Slovensku zmysluplné tvoria, ma skutočne potešilo. Takéto semináre sú celkovo tri, tento bol v Banskej Bystrici, ešte je v Žiline a už bol v Sabinove, takže sa takto stretlo takmer tristo chovateľov. Takže fakt je to dobré, pozrite si ich stránku a ak chcete chovať určite tam objavíte aj inšpiráciu. http://www.zchok.sk/

Mňa inšpiroval problém parazitov u kôz. Neviem, či tento blog číta veľa chovateľov, ale možno to bude inšpirovať aj tých, čo chovať budú, alebo sú to len malí chovatelia. Môj známy veterinár zo Záhoria, mi raz povedal: koza keď ochorie, tak buď zdochne, alebo nezdochne, vo väčšine prípadov je úplne jedno, či ju budem liečiť alebo nie. Aj mne zdochli kozy, niekedy mojou vinou, niekedy bez mojej viny, niekedy vinou iných, niekedy neznámo z akej príčiny. Vždy ma mrzí, ak nejaké zviera uhynie a tak sa stále učím, ako tomu predchádzať. Napríklad odčervovaním. Niekedy je to jediný veterinárny úkon, ktorý takej koze za život poskytnete. Pri jednej koze sme to neriešili, pretože sme boli nevedomí a koza prežila, ale pri viacerých kozách je to riziko. Pri viacerých zvieratách akýchkoľvek. To už som vedel aj pred seminárom, ale na tej prednáške ma skôr zaujala informácia, že odčervovanie by malo byť následné až po parazitologickom vyšetrení, kde vám z čerstvých bobkov zistia, čo vo vašej koze parazituje. Koza je veľmi zvláštny tvor,prenáša do mlieka aj blbú náladu, preto som radšej ak majú pohodu a na to nestačí len kŕmiť, ale aj odčervovať. Parazitologické vyšetrenie robí Štátny veterinárny a potravinový ústav. U nás v Bratislave vedľa Botanickej záhrady, inde podľa okresu. Stojí to sedem euro, inde vraj tri a vyšetria vám naraz aj viacero kôz. Podľa výsledkov vám aj veterinár namieša správny koktejl pre vaše zviera. Minulý rok si toto vyšetrenie dalo urobiť sedemnásť chovateľov kôz. Sedemnásť. Verím, že len z nevedomosti. Ako ja. Prednášajúci na seminári môžu byť spokojní, pozorne som počúval a už som to aj aplikoval v praxi. Tento rok som si to už urobiť nechal (výsledky pošlú do dvanásť hodín na mail) a predpokladám, že po sezóne si to zopakujeme. Takže priatelia chovatelia ktorí ste žili doteraz v temnote svojej nevedomosti,nechajte si vyšetriť trus svojich zvierat, podporíte ich šťastie.

Dnes bolo krásne. Poobede. Ešte to nie je jar, ale vyzerá,že zima už končí. Aj z farmy som dnes odchádzal o pol šiestej za veľkého svetla. Ak sa nám ešte vysuší blato, začneme aj niečo užitočné robiť.Zatiaľ len upratujeme - po zime a po bordelároch. Po jeseni totiž prišla zima tak rýchlo, že mnoho vecí zostalo len tak pohodených a v zime sa nikomu nechcelo moc sa do toho púšťať. A ja som hovoril, tu zima nie je také, ešte sa oteplí, vykukne slniečko a potom to porobíme. Ale omyl.Všetko zapadlo snehom a tak to bolo takmer celú zimu. Teraz sneh zmizol a tak sme dnes celý deň ukladali dosky, neporezané drevo, zvyšky vriec, zahádzanú dreváreň, sklad atakďalej, atakďalej.